Jana Andrášiková
It´s over
Alebo o dvoch fernetoch a čakaní.
Človek milión Zoznam autorových rubrík: Radosti cestovania, Zo života iných žien, Súkromné, Nezaradené
Alebo o výčitkách svedomia a tieňoch, ktoré si berieme, kamkoľvek ideme.
Stojím nad svojím otvoreným lodným kufrom a moje nadšenie, že sa sťahujem, sa vyparilo.
Ráno nastupujem do vlaku a potichu sa teším, že je to moja posledná cesta takto pravidelne, lebo zajtra sa sťahujem.
Asi sme zomreli. Niekam sme sa vyparili. 99 % z nás bola voda, živá, večná, stála. Asi na nás pridlho svietilo slnko a my sme sa postupne odparovali a odparovali, ani sme si nevšimli, že mizneme. Už je neskoro plakať. Vždy už je neskoro.
Všade bola tma a ticho. Od istého času sa v tomto dome bojím ostať sama. Rodičia niekam odišli . Písanie bolo v plnom prúde, keď ma zrazu ovial akýsi chladný vzduch a z ničoho nič sa mi naježili chlpy na krku.
Muž môjho života posledný víkend prespal. Úplne celý. Aj začiatok krásneho jarného týždňa. Zobudil sa v utorok ráno a hneď mi zavolal. Štyri dni o sebe nedal vedieť, nebral telefón, neodpovedal na maily. Spal.
Všetko sa mi postupne vracia. Pomaly, po kvapkách, asi aby to nebol pre mňa až taký šok, keď príde vyvrcholenie... Nedávno som bola vonku s chalanmi. S mojimi chalanmi, ako ich ja volám. Moji chalani sú dvaja, sem-tam pribudne niekto ďalší, na pár večerov, ale pokiaľ si dokážem spomenúť, vždy som mala po boku týchto dvoch. Kučeravý a Motorkár.