Grafikon

Autor: Jana Andrášiková | 18.4.2008 o 10:26 | Karma článku: 2,52 | Prečítané:  593x

Alebo Zo železničného denníka.

Cestujem vlakom hádam už aj sto rokov. V podstate asi tretinu života trávim vo vozňoch druhej triedy. Niežeby som na prvú triedu nemala, ale druhá trieda je taká dobrodružná..

 

1. Na Hlavnej stanici robí za okienkom jedna mimoriadne milá pani, ktorá mi odmietla predať lístok dve minúty pred odchodom vlaku, lebo som nestála v rade. Čo na tom, že dvadsiatich ľudí, ktorí v tom rade stáli, som sa spýtala, či im nebude prekážať, ak pôjdem hneď k okienku, lebo o dve minúty mi ide vlak, a oni povedali, v pohode, nech sa páči. Teta s účesom a la bob a s krikľavočerveným rúžom mi so škodoradostným výrazom na ksichte povedala, že mi lístok nedá. Kúpila som si ho vo vlaku. Pri ďalšom cestovaní bola znovu v okienku, tak som jej 72 Sk, ktoré platím za lístok, dala v minciach.

2. Od júna minulého roka cestujem takmer každé ráno do Bratislavy tým istým vlakom. A jeden konduktor (ujo, ktorý štiká lístky) sa do mňa zamiloval. Nepovedal mi to, ja to na ňom jednoducho vidím. Vždy sa mu trasú ruky a má taký výraz v očiach že dovidenia! Keď mu podávam lístok aj s preukazom na zľavu, vždy sa mi akože náhodou dotkne ruky, hypnotizuje ma pohľadom, každé ráno mi popraje krásny deň a povie, že je pekné znovu ma vidieť. Raz, keď som si nestihla kúpiť lístok a chcela som ho od neho, iba sa usmial a zaželal mi príjemnú cestu. Milé. Neviem, čo by som povedala revízorovi, keby náhodou šiel okolo. Ale aspoň viem, že keď mi to nevyjde s Mužom môjho života alebo s Motorkárom, prípadne inou životnou láskou, Konduktor si ma vezme.

3. 30.decembra 2006 som absolvovala mimoriadne dobrodružnú cestu do Púchova. Mojou prestupnou stanicou bola Trnava, kam som sa dostala asi za tri hodiny, keďže všetky výhybky na juhozápadnom Slovensku boli zafúkané asi metrom snehu a zamrznuté, takže ujo rušňovodič musel pred každou postáť, zliezť z mašiny, odmiesť sneh z výhybky, vyliezť na mašinu a ísť v ústrety novým snehovým závejom. Mimochodom, ujovia rušňovodiči majú môj neskonalý obdiv. V Trnave som vtedy strávila štyri úžasné hodiny ničnerobenia a čakania, lebo žiadne vlaky z Bratislavy jednoducho nepremávali. Bolo to také milé a pohodlné. Bola som tam asi s tristo ďalšími zúfalými cestujúcimi. Kto pozná stanicu v Trnave, vie, že si tam nie je kam sadnúť cez bežný pracovný deň, nie ešte piatok pred silvestrom. Nakoniec prišiel rýchlik a ľudia na peróne od radosti jačali, ako keby nový rok už prišiel.

4. Keď som šla zo svojich bakalárskych štátnic, stretla som vo vlaku úchyla. Sadol si ku mne. Najprv ma len hypnotizoval svojimi vodnatými očami a potom sa začal omakávať. Nebyť statočných mužov, ktorí sedeli vedľa cez uličku, asi by som sa nevyhla vizuálnemu zážitku, ktorého hlavným aktérom by úchyl bol. Chlapci, vďaka ešte raz.

5. Osobitnú kapitolu mojich železničných zážitkov tvorí istá menšina žijúca na Slovensku, ale neodvážim sa to bližšie špecifikovať ani popísať, aby som niekoho nenaštvala, poviem len, že sú to mimoriadne priateľskí ľudia s vyvinutým hudobných sluchom, ktorí cestou domov spievajú známe odrhovačky.

6. Zvláštnu kategóriu tvoria hlásenia na staniciach: Prosím, pozor, hlásenie o meškaní vlaku... Najlepšie je, keď nie je iná možnosť, iba čakať na ten zmeškaný spoj. Desať minút, dvadsať, tridsať, šesťdesiat, zažila som už aj dvestoštyridsať. Raz som kvôli meškaniu cestovala z Trnavy domov štyri hodiny asi piatimi rôznymi vlakmi, a to ešte musela po mňa prísť mama, lebo priamo domov mi nešiel žiadny spoj, až o tri hodiny. A to som bola od domu päť kilometrov.

7. Čakárne na staniciach sú tiež zdrojom mnohých zážitkov. Precestovala som už fakt veľa kilometrov a prešla desiatkami staníc, a najlepšiu na Slovensku majú v Galante. Bez debaty. Je čistá a dá sa tam sedieť. A to je pri staniciach veľké plus. Lebo napr. Hlavná stanica by sa mohla za svoju čakáreň a priestory vôbec aj hanbiť, keby niekoho kompetentného zaujímalo, že ľudia si nemajú kam sadnúť, ani sa o čo oprieť, že za okienkami väčšinou sedia mimoriadne ochotné, usmiate a jazykovo zdatné tety, ktoré prešli kurzami asertivity a zákaznícky orientovaného správania. Ale nie je zlato, čo sa blyští, aj stanica v Galante má chybičku krásy v podobe divného uja, ktorý sa tam poneviera v akúkoľvek dennú alebo nočnú hodinu, a keďže tam často prestupujem a čakám na rôzne prípoje, všimla som si, že ho zaujímajú mladšie ročníky. Občas z neho ide strach.

8. Holuby. To je tiež súčasť staničného vybavenia. Najdrzejšie sú bezkonkurenčne na Hlavnej stanici. Sedela som na lavičke na prvom nástupišti a čakala som na vlak, keď zleteli holuby zo strechy, tiahli na koľajnice, a jeden si mi sadol na nohu preloženú cez nohu. Skoro som odpadla. Našťastie nemal potrebu si ma označiť ako moju mamu, ktorá cestovala do Ružomberka a pred nástupom do vlaku ju os**l holub. Komplet celú od pleca, cez nohavice až po cestovnú tašku.

9. A moja najobľúbenejšia časť - móda. Také hodinové čakanie na nejaký zmeškaný vlak alebo keď kvôli zápche nestihnete spoj a nemáte to šťastie, že vlaky k vám domov idú každú polhodinu, páni! Taká Hlavná stanica - to je hotové prehliadkové mólo. Minule som sa cítila ako v nejakej módnej metropole. To sa nedá popísať, treba vidieť. Sú dni, keď si niečo oblečiem a odchádzam z domu s dobrým pocitom, ale z nejakého dôvodu sa v tom cez deň začnem cítiť nepohodlne, zdá sa mi, že mi to nepristane alebo nesedí - jednoducho nie som vo svojej koži. To potom stačí na Hlavnej stanici cestou domov sa prizrieť niektorým kombináciám, a človek sa hneď cíti lepšie. Alebo horšie, podľa toho, na aký "model" sa práve pozerá. Osobitne vyzdvihujem štýl niektorých mladých mužov - kombinácia tmavosivé pásikové nohavice, bledomodrá košeľa, bledosivé sako, čierna kravata s béžovou mriežkou a hnedá pánska taška - to má svoje čaro.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Remišová: Ak Imrecze nevedel postrážiť finančnú správu, ako mu môžeme zveriť rozpočet?

Všetky alternatívy sú pri prezidentskom kandidátovi otvorené.

DOBRÉ RÁNO

Dobré ráno: Vlaky na Slovensku horia, a bude sa to opakovať

Čo sa deje v slovenských železniciach.

Stĺpček Jakuba Fila

Súzvuk Fica a Pellegriniho môže začať lámať Imrecze

Dvojvládie Smeru prenasleduje odkaz Radičovej vlády.


Už ste čítali?