Radosti ranného cestovania

Autor: Jana Andrášiková | 30.4.2008 o 11:30 | Karma článku: 4,50 | Prečítané:  1142x

Ráno nastupujem do vlaku a potichu sa teším, že je to moja posledná cesta takto pravidelne, lebo zajtra sa sťahujem.

Nie je to až také hrozné - to dochádzanie. Človek si zvykne aj na šibenicu, ako sa hovorí, ale poviem vám, že tak po pol roku to začne riadne liezť na nervy.

Napr. také ranné cestovanie - to nemá chyby. 6 km sa veziem v motorovom osobnom vlaku, lebo mojím trvalým bydliskom je taká prťavá dedina, že vlastne môžem byť ešte rada, že tam nejaký vlak stojí. Tak nastupujem. Ovanie ma (hm, teraz neviem, ako to mám nazvať, vôňa to nie je, smrad by mohol niekoho uraziť...už viem - aróma), áno, ovanie ma aróma. Ranný dych, mňam. Chvíľu som uvažovala o tom, že vylúpim banku, nakúpim žuvačky a mentolové cukríky alebo ústne vody a budem ich distribuovať v ranných spojoch. Potom som si povedala, že bezpečnejšie bude konečne sa presťahovať.

Obdobný nápad som mala aj s nákupom dezodorantov pre niektorých adolescentov a adolescentky, alebo že aspoň zorganizujem nejakú prednášky na tému, prečo je fajn začať používať dezodoranty (alebo v niektorých smutných prípadoch na tému, prečo je fajn sprchovať sa každý večer príp. ráno).

No, sedím v rýchliku a zaspávam. Tá hodina a dvadsať minút, čo je čas mojej cesty do BA, sa ráno v mojom prípade bohužiaľ nedá stráviť inak, jedine zdravým driemaním. Tak po tom, ako mi môj zamilovaný konduktor štikne lístok, opieram si hlavu o sedadlo a prejde cca kilometer, a ja som tuhá. Počas cesty sa budím na štyri veci: 

- chrápanie (moje vlastné, priznávam sa bez mučenia, veď mám mandle jak vlašské orechy v škrupine a okrem toho alergickú nádchu),

- z kútika úst mi tečú sliny (to ani nebudem komentovať, iba sa červenám),

- moje telo sa v spánku správa dosť čudne (ale verím tomu, že nielen moje) a sem-tam sa z ničoho nič strhne, čo zobudí vedľa spiaceho spolucestujúceho a na tvárach tých statočných, ktorí nespia, vylúdi blahoskolnný úsmev,

- pristupovanie niektorých spolucestujúcich, ktoré sa nezaobíde bez zbytočného hluku. A najradšej mám také štyri dámy, ktoré nastupujú v Sládkovičove a celú cestu až do Bratislavy cítia potrebu sa rozprávať tak nahlas, že ich počujú aj v susednom vagóne. Prehučia aj môj ajpod vypeckovaný na plné oné.

Ale inak cestujem celkom rada. A som tiež celkom rada (ale len tak potichu), že sa zajtra konečne sťahujem a moje cestovné dobrodružstvá sa budú týkať už len vodičov mestskej hromadnej dopravy v hlavnom meste. Na čo sa tiež mimochodom celkom teším, lebo autobusom č. 61 z Hlavnej stanice občas jazdí taký akčný ujo, ktorý niekedy doslova a dopísmena skočí na brzdu - raz tak pred zastávkou Karpatská dupol na brzdu a dvaja ľudia v uličke spadli. Našťastie sa nikomu nič nestalo, len sme sa škodoradostne pousmiali (niektorí), že sme radi, že sedíme. 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Štát plánuje otvoriť trh s online hazardom. Vyhovovalo by to najmä Pente, tvrdia aktivisti

Nový zákon podľa stávkarov pomôže proti nelegálnemu hazardu.

DOBRE RÁNO

Dobré ráno: Súd mu vymeral 12 rokov, chce sa stať primátorom

Ako sa u nás robí komunálna politika.


Už ste čítali?