Spriaznená duša

Autor: Jana Andrášiková | 4.7.2008 o 14:05 | Karma článku: 6,05 | Prečítané:  1015x

Bolo to asi pred sto rokmi, keď mi HO môj bratranec predstavil. Bolo to jedno z mojich horších období, nemala som náladu na spoznávanie nových ľudí, a chlapov už vôbec nie. Ale tento človek mal v sebe niečo... Neviem. Keď som mu podala ruku, cítila som kopnutie elektrického prúdu. Bez srandy. Usmial sa na mňa tým svojím úsmevom za dvadsať libier, a mne bolo jasné, že niekedy, niekde sa niečo stane.

Stalo sa. O pár dní. Prechádzali sme sa, rozprávali, dokončovali jeden za druhého vety a smiali sa na tom, že stačilo si pozrieť do očí a vedeli sme, čo sme chceli povedať. Mala som pocit, že som stretla svoju spriaznenú dušu. Stále ho mám. A to je dobre. Hoci sa nevidíme, lebo žije v inej krajine, a ani nie sme v kontakte, myslím na neho. Najmä v poslednom období, keď sa môj život vrtí v takých turbulenciách a všade je vietor a fúka mi do očí prach a do duše listy zo stromov.

Včera som sedela u bratranca v podniku. Vždy, keď sa stretneme, spomeniem si na moju spriaznenú dušu. Tak som si spomenula aj včera. Bratranec naťukal čosi do mobilu a podal mi ho so slovami: Voláš mu. Roztriasla som sa ako osika a dokonca som cítila aj trému, ako kedysi, keď som mala pätnásť a išla som na prvé naozajstné rande.

Tak som počula moju spriaznenú dušu po strašidelne dlhej dobe. Sú to už takmer tri roky, čo sme sa videli naposledy, no mne to príde ako sto rokov, lebo toľko vecí sa odvtedy stalo...

Pri zvuku jeho hlasu, pri jeho smiechu som zatvorila oči a predstavila si ho, ako sa smial takisto pred tými sto rokmi, keď som ho stretla... Videla som znovu jeho tvár, úsmev, cítila jeho prítomnosť napriek vzdialenosti a časovému posunu. Znovu som ho videla tak ako naposledy... So zmoknutými vlasmi na peróne, so zamrznutými slovami na perách: Stačí slovo, a ja ostanem. Nepovedala som to. Možno som mala. Možno by sa tým všetko zmenilo. Ale ja som nechcela spútať moju spriaznenú dušu. Stačí mi, že viem, že je.

Od včerajšieho telefonátu sa usmievam. Pripomenul mi to prekrásne leto, keď som moju spriaznenú dušu stretla. Keď som zažila to, čo som odvtedy nezažila a ani nezažijem. Lebo človek má len jednu spriaznenú dušu na tomto svete a J. je tá moja.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Remišová: Ak Imrecze nevedel postrážiť finančnú správu, ako mu môžeme zveriť rozpočet?

Všetky alternatívy sú pri prezidentskom kandidátovi otvorené.

DOBRÉ RÁNO

Dobré ráno: Vlaky na Slovensku horia, a bude sa to opakovať

Čo sa deje v slovenských železniciach.

Stĺpček Jakuba Fila

Súzvuk Fica a Pellegriniho môže začať lámať Imrecze

Dvojvládie Smeru prenasleduje odkaz Radičovej vlády.


Už ste čítali?