Horiace veci

Autor: Jana Andrášiková | 18.9.2008 o 9:41 | Karma článku: 3,08 | Prečítané:  410x

V poslednom čase sa okolo mňa zapaľuje podozrivo veľa vecí.

Adaptér z mojej "mikrovlnky". Sedím doma za kompjútrom, internetové pripojenie opäť zlyháva. Je sobota. V sobotu mi nikdy internet nejde. Neviem, aká je v tom logika. Asi sieťový kábel. Odťahujem tú veľkú hučiacu vec dole vedľa stola. Začujem jemný bzučivý zvuk, hučanie stíchne, monitor zhasne. Cítim smrad, ako keď mi vtedy zhorel fén. Nehýbem sa, čakám, odkiaľ pôjde dym. Už takmer vidím, ako šľahajú plamene zo zástrčky, a snažím sa spomenúť si, čo nám to na brannom cvičení na základnej hovorili. Čím sa hasia požiare vzniknuté z elektrického skratu? Netuším. Po troch dňoch sa dozvedám, že vyhorel adaptér. Skvelé.

Mlieko. V byte je kosa, idem si uvariť kakao a strčím sa s ním pod perinu. Postavím mlieko a na chvíľku odbehnem k počítaču, objavila som skvelý blog. Úplne ma to pohltilo. Preberiem sa až na syčanie a takú divnú vôňu. So zdvihnutým obočím chvíľu pozerám do blba. Potom mi napadne: Mlieko! V hrnci syčí už len pena. A ten dym! Mami, určite máš zo mňa radosť.

Ofina. Pripaľujem si cigaretu. Keďže fúka a ja nemám taký ten špeci zapaľovač do vetra, nastavujem si na zapaľovači mega plameň. Po dvoch hodinách si idem opäť zapáliť a, samozrejme, zabúdam na ten plameňomet. Do očí mi padá ofina. Plameň zo zapaľovača mi ju tak nežne oblizne. Skvelé. Volám kaderníčke.

A zlatý klinec dnešného rána - autobus. Ten som síce nezapálila ja, ale jeden nikdy nevie... Niekde medzi Trnavským mýtom a Zimným štadiónom zacítim divný puch. Asi sa niekto pocikal a zabudol na to a teraz chodí v tých nohaviciach už aspoň tretí deň. Bajkalská. Zápach sa stupňuje. Otvárame okienka. Zápach sa stupňuje. Zdá sa mi to, alebo za autobusom vidím dym? Nastupuje pani, ktorá do telefónu hovorí: "Ja neviem. Nastúpila som do toho autobusu, ale on horí." Neviem, čo v takom prípade treba robiť. Iba jedno viem - nedýchať nosom. Ani ústami nechcem, lebo v jednej časti seriálu Bol raz jeden život som videla, že keď človek dýcha ústami, tak sa mu do tela ľahšie dostanú všelijaké baktérie a iný bordel a boli tam tak škaredo nakreslené, že mám z toho traumu dodnes.

V práci zapínam rádio, notebook, ohrievač a kanvicu. Čakám, čo začne horieť ako prvé.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Sagan: Bol som zmierený s tým, že nevyhrám

Slovenský cyklista dokázal to, čo sa ešte nikdy nikomu nepodarilo.


Už ste čítali?