Len nemyslieť.

Autor: Jana Andrášiková | 17.10.2008 o 20:00 | Karma článku: 4,70 | Prečítané:  402x

Zobudí sa a v ústach má saharu. Pohne jazykom, snaží sa prehltnúť, jazyk sa beznádejne nalepí na podnebie. Otvorenie očí spôsobí mierny šok. Nezastrela. Nevládala. Nedvíha hlavu, rukou šmátra vedľa postele. Vždy tam má fľašu s vodou vhodnou pre dojčatá. Lačne hltá. Keď dopije, lepšie otvorí oči, aby zistila, aké škody napáchal včerajší večer.

Odhodí perinu. Oblečená. Super, tentoraz si vyzula aspoň topánky. Asi to nebolo až také zlé, keď bola schopná nechať topánky v predsieni a po páde do postele sa aj prikryť.
Musí vstať. Keď ostane ležať v posteli, stvrdne tam celý deň. Na tento stav je najlepší pohyb a aktivita. A najesť sa. V duchu sa už vidí, ako sa napcháva praženicou a opečenou slaninkou. Tréner by sa asi dosral, keby ju tak videl.
Vstáva na etapy. Najprv sa posadí. Počká, kým prejde točenie hlavy. Spustí neisté nohy na dlážku. Naráta do troch a pomaly vstáva. Urobí rýchle dva kroky k stolíku, kde sa musí zastaviť a oprieť. Nohy sa jej trasú, má točáky. A kúpeľňa je tak ďaleko. Tackavým krokom sa k nej vyberie. 

Pohľad do zrkadla. Má úplne prázdnu hlavu. Vidí nejakú cudziu ženu v zrkadle. Rozmazaný make-up, pokrčená tvár farby bielej kriedy, na hlave hniezdo. Prečo sa to volá opica a nie strašidlo? Rýchlo berie odličovacie sprostosti a použije ich. Rýchlo umyje zuby, musí sa zbaviť tej odpornej pachuti, ktorá jej už-už pripomína niečo zo včerajška. Studenou vodou si opláchne tvár. Hlava sa začína plniť. Drhne si ksicht, ako keby si chcela z hlavy vymyť obrazy, na ktoré si zrazu spomína. Nie ako keby. Chce.

Cestou do kuchyne ju oblieva studený pot, je najvyšší čas niečo zjesť. Odbalí šunku z toho nechutného hnedého papiera a narýchlo si nacpe do úst tri kusy naraz. Potom je všetko automatické. Po pamäti. Panvica. Bravčová masť. Vajcia. Soľ. Druhá panvica. Slanina. Chlieb. Káva.
Vygrcia to presne desať minút po tom, čo to zjedla. Super, aspoň si nemusí pchať prsty do úst, ide to samo.

V izbe ju ovalí strašný smrad. Dym. Alkoholom preťažený dych. Zvratky. Parfém. Spánok. Otvorí balkónové dvere a uprace. Ako posledné odhadzuje oblečenie zo včerajšieho večera. Pri rozopínaní podprsenky si spomenie na všetko. Veľký chlap. Kategória hlavohurď. Bývalý boxer, spomína si na zdeformovaný nos, ktorý bol takým zvráteným spôsobom sexy. Drsné bozky. Prečo títo bývalí boxeri, hlavohrude, chlapi praktizujúci bojové športy, prečo títo chlapi všetko robia tak drsne? Ešte má opuchnuté pery. Nedostala náhodou aj pár faciek? Nevie si spomenúť na meno. Záleží na tom? Nie. Urobí zárez na boku postele. Zišlo by sa jej nové čelo. A mne nová hlava. Len nemyslieť.

Dlho stojí pod prúdom horúcej vody. Bolí ju celé telo. Siahne si medzi nohy. Cíti sa ako vyšmirglovaná. No, musela to byť riadna jazda, škoda že si nič nepamätá. Len nemyslieť. Len nemyslieť.

Zapne televíznu kulisu, zapne počítač. Príliš veľa obálok na monitre. Príliš veľa obálok a slúchadiel na displeji. Len nemyslieť. Len nemyslieť.
Sedí za stolom, neschopná premýšľať nad obsahom všetkých tých virtuálnych obálok, vybavuje, odfajkáva vybavené, veci miznú, prečítané správy sa hromadia, všetko robí automaticky. Sedí a zíza do prázdna. Kolonka Neprečítané správy prázdna. Prázdny byt. Telo. Hlava. Prázdny život.

Len nemyslieť. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Sagan: Bol som zmierený s tým, že nevyhrám

Slovenský cyklista dokázal to, čo sa ešte nikdy nikomu nepodarilo.


Už ste čítali?