Miesto toho sa na mňa valí tichý plač.

Autor: Jana Andrášiková | 20.2.2009 o 15:30 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  238x

Piatok, deväť ráno. Na stole sa trasie telefón a bliká na ňom číslo mojej "sestry". Nemusím dvíhať, a viem, že sa niečo stalo. Dúfam, že budem konečne počuť tú nádhernú vetu: Budeme mať bábätko.

Miesto toho sa na mňa valí tichý plač. Skladám obraz toho, čo sa stalo. Rozplačem sa s ňou, lebo neviem, ako jej mám pomôcť. Lebo táto chvíľa mi tak veľmi pripomína jednu celkom inú, keď už všetko bolo definitívne rozhodnuté a nemenné..
Otec v nemocnici. Hlava umrela, srdce bojuje. Neviem, čo mám povedať v takejto chvíli. Všetko vyznieva ako klišé. Zrazu mi je ľúto tých rokov, kedy sme sa nevídali a neboli v nijakom kontakte. Kvôli malichernostiam a spupnosti. Odchádza jeden veľký človek.

Ujo Rudo, chcem o Tebe len povedať, že si vzácny človek a obdivujem Ťa za to, že si vychoval také úžasné deti. Ďakujem, že si ma prijal za svoju a že som v Tebe našla druhého otca.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Najskôr rozdal cukríky, potom nariadil zabíjanie. Bosnianskeho mäsiara odsúdili

Niektorí Mladiča považujú za vojnového hrdinu, iní za kriminálnika. Rozsudok ich názor nezmení.

ARCHÍVNY ROZHOVOR

Nedžad Avdič: Chlapec, ktorý prežil vlastnú smrť v Srebrenici

Rozhovor s mužom, ktorý vraždenie v Srebrenici prežil.

KOMENTÁRE

Bezdôsledkový Smer nám zahral komédiu

Smer je len napodobenina s niekoľkými vonkajšími znakmi politickej strany.


Už ste čítali?